Zajac poľný

Väčšina poľných zajacov žije na lúkach či v lesoch. Farba srsti im väčšinou splýva s okolím. Dokonalým príkladom sú zajace arktické a zajace menivé, ktoré zhadzujú pred zimou hnedú alebo sivohnedú srsť a mení sa letné sfarbenie na biele, aby splývali so zasneženým okolím. Kým je krajina pokrytá snehom, snehobiely kožuch poskytuje zajacovi vynikajúce maskovanie. Chlpy sú duté a bezfarebné, preto pri odraze svetla vyzerajú biele. Vďaka dutinkám je kožuch nielen hrubý a ľahký, ale má aj vynikajúce izolačné vlastnosti a zachytáva studený vietor. Na jeseň vyrastú každému zajacovi na chodidlách hrubé vankúšiky chlpov, tzv. zajačie snežnice. Chránia nohy zajaca a pomáhajú mu udržať stabilitu na snehu. Mnohokrát sa im podarí vďaka nim uniknúť pred líškami, ktoré ich lovia, keď sa kŕmia pukmi na konárikoch vyčnievajúcich nad sneh. Na jar opäť biela srsť vypĺzne a narastie im hnedá.