Medveď hnedý

Zimu medvede prečkávajú v nepravom zimnom spánku (75 – 120 dní od napadnutia snehu do konca februára až marca), ktorý občas prerušujú. V zime trávia svoje tukové rezervy, zabezpečené už v jeseni. Brlohy si robia väčšinou na ťažko prístupných miestach v svahoch zarastených hustými lesnými porastami. Väčšinou vyhľadávajú skalné pukliny, jaskyne, staré štôlne. Niekedy spia pod vývratom stromu, kde si nanosia vetvy a raždie, čo vytvorí akoby šiator. V prípade, že nie sú dostatočne vykŕmené, túlajú sa niekedy ešte v januári a keď ich prekvapí sneh, zaľahnú bez prípravy – kdekoľvek, aj v mladine. Tieto neskoro zaspávajúce medvede sú pre ľudí najviac nebezpečné. Na jar medveď vychádza zo zimného brloha vyhladnutý a prvé čo spraví je, že sa ide napiť vody. V prípade nedostatku potravy medveď prejde desiatky kilometrov, niekedy sa takto dostane do kontaktu s ľuďmi. Inak sa stretnutiu s nimi vyhýba, ak ich začuje na diaľku. Ak sa medveď počas leta a jesene dostatočne vypásol a z brloha ho uprostred zimy nevydurí dážď alebo človek, tak by si mal spať až do marca. Prebudenie medveďov zo zimného spánku vyjadruje pranostika: "Na Gregora (12. marec) medveď lezie z brloha".