Kamzík vrchovský

Kamzíky vedia ladne a bez akýchkoľvek známok námahy zbehnúť zo zradného svahu. Zima prichádza do najvyšších polôh zavčasu a vládne dlho. Tatranské kamzíky však aj vtedy zostávajú verné svojmu prostrediu a iba výnimočne, v čase najkrutejších fujavíc, schádzajú na krátky čas k hornej hranici lesa. V zime vytvárajú najpočetnejšie čriedy, aby takto spoločne pretrvali nepriazeň počasia, odolali tlaku predátorov a ľahšie sa dostali k potrave ukrytej pod snehom. Kamzík sa živí najmä bylinami a lišajníkmi prípadne v zime aj drevnatými časťami kríkov stromov. Vodu prijíma väčšinou vo forme snehu. Nápadná je sezónna rozdielnosť sfarbenia srsti. V lete je vcelku hrdzavohnedý s tmavým pruhom cez prostriedok chrbta. V zime zasa čiernohnedý s bielym bruchom a na chrbte s predĺženou srsťou. Pri obidvoch farbeniach je však charakteristické belavé sfarbenie tváre s priečnymi tmavými pásmi cez oči. Pre kamzíkov je na prikrmovanie vhodná jarabina aj soľ.